Život Prešova
online
online
Pred 110 rokmi sa narodil japonský oscarový režisér Akira Kurosawa
23.03.2020 Celý región
Tokio/Bratislava
23. marca (TASR) - Filmoví fanúšikovia a ani kolegovia z oblasti
strieborného plátna nepovažovali Akira Kurosawu za rutinného remeselníka
s hviezdnymi maniermi, ale za skutočného majstra. Jeho filmy boli často
postavené na príbehoch ľudí, ktorí v extrémne vyhrotenej situácii musia
voliť medzi dobrom a zlom. V pondelok 23. marca uplynie od narodenia
japonského oscarového režiséra Akira Kurosawu 110 rokov.
Akira Kurosawa sa narodil 23. marca 1910 v Tokiu v rodine stredoškolského učiteľa. Od svojich športovo založených súrodencov sa líšil drobnou postavou a slabou fyzickou kondíciou. Práve preto patrila k jeho najmenej obľúbeným školským predmetom vojenská a branná príprava. Najviac ho bavilo kreslenie a kaligrafia. V roku 1927 sa prihlásil na maliarsku akadémiu Doshosha, v ktorej sa vyučovalo maliarstvo západného štýlu. Maliarstvom sa však nemohol uživiť a preto sa v roku 1936 prihlásil na konkurz na miesto asistenta réžie. Medzi 500 uchádzačmi uspel. Prvé režisérske skúsenosti získal v štábe režiséra Kajira Yamamotu, pod ktorého vedením v roku 1941 dokončil tri roky pripravovaný a ďalší rok v exteriéroch nakrúcaný film Uma (Kôň). Okrem réžie sa Kurosawa začal venovať aj písaniu scenárov.
V roku 1943 mal možnosť po prvý raz samostatne nakrútiť film Sugata Sanshiro (Veľká legenda judo), v ktorom bola história vzniku zápasov judo zakomponovaná do milostného príbehu. V období druhej svetovej vojny nakrúcal pod dohľadom japonskej vlády propagandistický film o pracovnom nasadení dievčat v továrni na výzbroj Ichiban utsukushiku (Najkrajšia, 1944), ktorého negatív a kópie boli na jeseň 1945 nariadením americkej vojenskej okupačnej správy zničené. V roku 1950 sa vo svete presadil snímkou Rashomon, za ktorú získal Oscara za najlepší zahraničný film.
Obľúbeným hercom slávneho japonského režiséra bol Toshiro Mifune. Ich vzájomná spolupráca priniesla svetovej kinematografii v rokoch 1948 až 1965 šestnásť filmov. Spoločne dokázali vytvoriť filmy rozdielnych žánrov od samurajských drám, cez moderné thrillery až po psychologické drobnokresby a závažné posolstvá podľa Shakespeara, či Dostojevského.
Kurosawa nakrútil v roku 1954 pravdepodobne svoj medzinárodne najznámejší film Sedem samurajov. Zachytil v ňom príbeh námezdných vojakov, ktorí v službách ohrozených dedinčanov čelili nájazdom banditov. Film sa stal neskôr predlohou amerického westernu Sedem statočných.
Akira Kurosawa pokračoval v nakrúcaní samurajských filmov. Prvým širokouhlým japonským filmom pod jeho režisérskou taktovkou Kakuši toride no san akunin (Traja zločinci v skrytej pevnosti, 1958) sa inšpiroval George Lucas pri vzniku filmu Star wars. Nasledoval ďalší trhák Yojimbo (Telesná stráž, 1961). Toshiro Mifune získal za hlavnú postavu v tomto filme hereckú cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes. Film bol predmetom súdneho sporu, pretože režisér Sergio Leone bez súhlasu autorov tento film viac-menej okopíroval a použil celý príbeh a dej vo svojom westerne Pre hrsť dolárov. V tomto úspešnom ťažení založil Akiro Kurosawa v roku 1959 svoju vlastnú produkčnú spoločnosť Kurosawa Productions.
Svoj prvý farebný film nakrútil slávny japonský režisér v roku 1970. Avšak poetický ladený príbeh ľudí z predmestia Dodesu-ka den sa stal prepadákom a navyše aj dôvodom tvorivej a finančnej krízy. Po niekoľkoročnej odmlke nakrútil v sovietsko-japonskej koprodukcii ďalšiu svoju adaptáciu Derzu Uzala (1975) podľa dvoch kníh Vladimíra Arsenjeva, za ktorú získal Oscara.
Posledným Korusawovým filmom bol Madadayo (1993) o stretnutí učiteľa so svojimi žiakmi.
Pri režisérskej práci bol perfekcionista a to isté vyžadoval aj od hercov. Napríklad v poslednej scéne filmu Krvavý trón nechal na hlavnú postavu stvárnenú Toshiro Mifunom strieľať lukostrelcami ostré šípy, ktoré sa zabodávali len niekoľko centimetrov od hercovho tela. Od hercov vyžadoval, aby nosili kostýmy aj počas prestávok iba preto, aby vyzerali dostatočne obnosené a teda dôveryhodne. A napríklad na dosiahnutie lepšieho vizuálneho efektu nechal prekopať riečisko potoka, aby tieklo opačným smerom.
Aj napriek početným japonským kritikám neváhal umelec, tvorba ktorého sa stala inšpiráciou pre mnohých svetových režisérov, spájať vo svojich dielach prvky západnej kultúry s japonskou tradíciou.
Za celoživotnú prácu ho v roku 1982 na festivale v Benátkach ocenili Zlatým levom a v roku 1990 získal Oscara za celoživotné dielo. Japonskú prestížnu cenu Praemium Imperiale, vznik ktorej iniciovala cisárska rodina a ktorá sa považuje za japonskú Nobelovu cenu umenia udelili svetoznámemu režisérovi v roku 1992.
Akira Kurosawa zomrel 6.septembra 1998 v Tokiu.
Akira Kurosawa sa narodil 23. marca 1910 v Tokiu v rodine stredoškolského učiteľa. Od svojich športovo založených súrodencov sa líšil drobnou postavou a slabou fyzickou kondíciou. Práve preto patrila k jeho najmenej obľúbeným školským predmetom vojenská a branná príprava. Najviac ho bavilo kreslenie a kaligrafia. V roku 1927 sa prihlásil na maliarsku akadémiu Doshosha, v ktorej sa vyučovalo maliarstvo západného štýlu. Maliarstvom sa však nemohol uživiť a preto sa v roku 1936 prihlásil na konkurz na miesto asistenta réžie. Medzi 500 uchádzačmi uspel. Prvé režisérske skúsenosti získal v štábe režiséra Kajira Yamamotu, pod ktorého vedením v roku 1941 dokončil tri roky pripravovaný a ďalší rok v exteriéroch nakrúcaný film Uma (Kôň). Okrem réžie sa Kurosawa začal venovať aj písaniu scenárov.
V roku 1943 mal možnosť po prvý raz samostatne nakrútiť film Sugata Sanshiro (Veľká legenda judo), v ktorom bola história vzniku zápasov judo zakomponovaná do milostného príbehu. V období druhej svetovej vojny nakrúcal pod dohľadom japonskej vlády propagandistický film o pracovnom nasadení dievčat v továrni na výzbroj Ichiban utsukushiku (Najkrajšia, 1944), ktorého negatív a kópie boli na jeseň 1945 nariadením americkej vojenskej okupačnej správy zničené. V roku 1950 sa vo svete presadil snímkou Rashomon, za ktorú získal Oscara za najlepší zahraničný film.
Obľúbeným hercom slávneho japonského režiséra bol Toshiro Mifune. Ich vzájomná spolupráca priniesla svetovej kinematografii v rokoch 1948 až 1965 šestnásť filmov. Spoločne dokázali vytvoriť filmy rozdielnych žánrov od samurajských drám, cez moderné thrillery až po psychologické drobnokresby a závažné posolstvá podľa Shakespeara, či Dostojevského.
Kurosawa nakrútil v roku 1954 pravdepodobne svoj medzinárodne najznámejší film Sedem samurajov. Zachytil v ňom príbeh námezdných vojakov, ktorí v službách ohrozených dedinčanov čelili nájazdom banditov. Film sa stal neskôr predlohou amerického westernu Sedem statočných.
Akira Kurosawa pokračoval v nakrúcaní samurajských filmov. Prvým širokouhlým japonským filmom pod jeho režisérskou taktovkou Kakuši toride no san akunin (Traja zločinci v skrytej pevnosti, 1958) sa inšpiroval George Lucas pri vzniku filmu Star wars. Nasledoval ďalší trhák Yojimbo (Telesná stráž, 1961). Toshiro Mifune získal za hlavnú postavu v tomto filme hereckú cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes. Film bol predmetom súdneho sporu, pretože režisér Sergio Leone bez súhlasu autorov tento film viac-menej okopíroval a použil celý príbeh a dej vo svojom westerne Pre hrsť dolárov. V tomto úspešnom ťažení založil Akiro Kurosawa v roku 1959 svoju vlastnú produkčnú spoločnosť Kurosawa Productions.
Svoj prvý farebný film nakrútil slávny japonský režisér v roku 1970. Avšak poetický ladený príbeh ľudí z predmestia Dodesu-ka den sa stal prepadákom a navyše aj dôvodom tvorivej a finančnej krízy. Po niekoľkoročnej odmlke nakrútil v sovietsko-japonskej koprodukcii ďalšiu svoju adaptáciu Derzu Uzala (1975) podľa dvoch kníh Vladimíra Arsenjeva, za ktorú získal Oscara.
Posledným Korusawovým filmom bol Madadayo (1993) o stretnutí učiteľa so svojimi žiakmi.
Pri režisérskej práci bol perfekcionista a to isté vyžadoval aj od hercov. Napríklad v poslednej scéne filmu Krvavý trón nechal na hlavnú postavu stvárnenú Toshiro Mifunom strieľať lukostrelcami ostré šípy, ktoré sa zabodávali len niekoľko centimetrov od hercovho tela. Od hercov vyžadoval, aby nosili kostýmy aj počas prestávok iba preto, aby vyzerali dostatočne obnosené a teda dôveryhodne. A napríklad na dosiahnutie lepšieho vizuálneho efektu nechal prekopať riečisko potoka, aby tieklo opačným smerom.
Aj napriek početným japonským kritikám neváhal umelec, tvorba ktorého sa stala inšpiráciou pre mnohých svetových režisérov, spájať vo svojich dielach prvky západnej kultúry s japonskou tradíciou.
Za celoživotnú prácu ho v roku 1982 na festivale v Benátkach ocenili Zlatým levom a v roku 1990 získal Oscara za celoživotné dielo. Japonskú prestížnu cenu Praemium Imperiale, vznik ktorej iniciovala cisárska rodina a ktorá sa považuje za japonskú Nobelovu cenu umenia udelili svetoznámemu režisérovi v roku 1992.
Akira Kurosawa zomrel 6.septembra 1998 v Tokiu.
www.ZIVOTPO.sk
